Ryby

Pstruh duhový (Oncorhynchus mykiss)

Pôvod: Severná Amerika, Kamčatka, v súčasnosti je rozšírený v rôznych častiach sveta.

Typickú charakteristiku pstruha dúhového môžete nájsť na internete a  v odborných publikáciach. My sa budeme zaoberať charakteristikou pstruha z pohľadu chovu v umelom prostredí na našej farme.

Pstruh dúhový má už od prírody dané vlastnosti, ktoré ho predurčujú na chov v intenzívnych podmienkach. Vo svojej domovine žije od severných oblastí USA až po severné oblasti Mexika t.j. znáša veľké teplotné rozdiely aj keď ako optimálna teplota pre chov sa odporúča 11 až 17 stupňov Celzia, na našej farme pstruh žije v teplotnom rozmedzí 2 stupne v zime až po 22 stupňov v najhorúcejšom lete. Skôr ako teplota, je dôležitejší obsah kyslíka, ktorý sa so zvyšujúcou teplotou rapídne znižuje. U nás na farme začíname byť v strehu keď sa teplota dostane na 18 stupňov, vtedy pridávame ďalšie kompresory na vzduchovanie a začíname častejšie meniť vodu. Náš zdroj vody má počas roka rozmedzie teplôt od 11 do 15 stupňov.

Ďalšou dôležitou vlastnosťou je aj veľká prispôsobivosť kvalite vody, v prírode žijú v jazerách s mäkkou a stredne tvrdou kyselou až neutrálnou vodou, ale taktiež nemajú problém žiť v morských zálivoch s brakickou až slanou vodou. Oproti pstruhovi potočnému, mu nevadí ani mierne organické znečistenie. U nás na farme žijú vo veľmi tvrdej studňovej vode s mierne alkalickým pH, v reči čísel je to celková tvrdosť 36 nemeckých stupňov a pH 7,8. Pri napúšťaní čerstvej studňovej vody musíme dbať na to aby sa voda pri napúšťaní čo najviac prevzdušnila keďže studňová voda obsahuje veľmi málo kyslíka a často obsahuje plyny, ktoré treba z vody odstrániť. Nám sa osvedčilo pri napúšťaní použiť násadu na záhradnú hadicu, ktorá dokáže vytvoriť veľký tlak a tým strháva do vody veľké množstvo vzduchu a čerením sa z vody uvoľňujú nežiadúce plyny ako napríklad oxid uhličitý.

Čo sa týka potravy, tak v prírode ma pstruh dúhový veľmi veľký sortiment, od bentických živočíchov, cez náletový hmyz, larvy hmyzu, červy, slimáky, žubrienky, až po malé rybky. V intenzívnom chove je to hlavne priemyselne vyrábané granulované krmivo. U nás na farme sme vyskúšali dve značky - španielský Dibaq a dánsky Aller, ktorý používame aj v súčasnosti. Ak vás zaujímajú detaily ohľadom krmiva Aller, tak si pozrite stránku http://www.hzaqua.cz/aller-silver-rustove-krmivo-pstruh.html 

My by sme radi postupne prešli na znižovanie podielu priemyselne vyrábaného krmiva, časť krmiva plánujeme nahradiť chovanými červami a larvami komárov. Budeme Vás informovať ako sa nám darí.

Ak by ste chceli chovať pstruhy iba pre svoju domácu potrebu a máte možnosť záhradného jazierka, tak by sme Vám radi odporučili prírodný chov. My sme pokusne chovali 30 pstruhov v záhradnom jazierku objemu cca 70 metrov kubických od septembra do mája a počas celého obdobia neboli dokrmované žiadnym krmivom a napriek tomu si udržali priemernú intenzitu rastu ako pstruhy chované na farme pri použití priemyselného krmiva. V máji pri výlove už boli ideálne na grilovanie. Pstruhy si dokázali v jazierku nájsť dostatok potravy. Tento prírodný chov má u nás v okolí Nitry svoje úskalia. Od mája do septembra je zvyčajne voda v jazierku príliš teplá na chov a to je naše jazierko hlboké 2 metre. Z toho vyplýva, že treba zvážiť aké máte podmienky a podľa toho sa rozhodnúť aké druhy rýb by sa Vám dalo prirodzene chovať. Je veľa vhodných druhov z ktorých sa dá vybrať. Aj o týchto témach by sme Vás v budúcnosti radi informovali.

Ostriež riečny (Perca fluviatilis)

Pôvod: Europa, je to náš domáci druh

Typickú charakteristiku ostrieža riečneho môžete nájsť na internete a  v odborných publikáciach. My sa budeme zaoberať charakteristikou ostrieža z pohľadu chovu v umelom prostredí na našej farme.

V súčasnosti, sa začína rozprávať o zavedení umelého chovu aj u iných druhov rýb na aké sme boli v minulosti zvyknutí. V západnej Európe sa už celkom úspešne rozmáha chov ostrieža riečneho a zubáča obyčajného. Jedná sa o dravce s veľmi kvalitným mäsom, ktoré majú potenciál pre chov v intenzívnych podmienkach.

Sumček čierny (Ameiurus melas)

Pôvod: Severná Amerika, v súčasnosti je rozšírený v rôznych častiach sveta.

Tento druh je typickým príkladom nezodpovedného zavlečenia nového druhu do nepôvodných podmienok, v našom prípade zavlečenie druhu zo Severnej Ameriky k nám. Presnejšie povedané, sumček čierny bol privezený za účelom umelého chovu do Maďarska, kde sa nezodpovedným konaním dostal do otvorených vôd a postupne sa rozšíril celým povodím Dunaja. Dá sa povedať, že tento druh je perspektívny z pohľadu umelého chovu na farmách, ale malo byť veľmi dôsledne zabezpečené aby nemohlo dôjsť k úniku do voľnej prírody.

Zlú povesť v našej voľnej prírode vlastne spôsobujú vlastnosti, ktoré ho predurčujú na intenzívny farmový chov v moderných recirkulačných systémoch. Sumček sa v prírode rýchlo rozmožuje a tým zaberá miesto pôvodným druhom, ktoré aj aktívne redukuje, žerie ich ikry, plôdik a aj ryby do veľkosti, ktoré je schopný uloviť. Tým, že rýchlo zaberie územie, rýchlo zvýši svoju populáciu, tak aj rýchlo zlikviduje zdroje potravy a potom živorí a vytvára zakrpatené populácie. Rýchle rozmnožovanie v areály výskytu spočíva v tom, že sumček je od prírody vybavený viacerými výhodami, ktoré mu pomáhajú. Nemá síce veľa ikier (2500 až 4000 kusov), ale samček ikry aj potomstvo aktívne ochraňuje, mladé rybky potom vytvárajú veľké húfy, kde sú rybky natlačené na seba, čo mätie predátorov a nakoniec u nás vo voľnej prírode nemáme rybieho predátora, ktorý by lovil tieto sumčeky. Naše dravce sumčeky nelovia kvôli faktu, že sumček čierny v ohrození roztiahne prsné plutvy v ktorých má ostré ostne a mätá sa v ústach dravca dovtedy kým ho tento nepustí. Hociktorý dravec ktorý má túto skúsenosť už nikdy na sumčeka čierneho neútočí.

Momentálne chováme sumčeka v pokusnom prostredí. V jazierku máme dva generačné páry, od ktorých sme už mali tretiu sezónu mladé. Mladé rybky sa veľmi rýchlo rozpredali medzi akvaristov a akvaponistov. Na farme už pripravujeme postupne podmienky aby sme otestovali rastový potenciál tohoto perspektívneho druhu.

 




Copyright 2012 - www.akvaponia.eu