Články

05.02.2014

Založenie miniakvaponického systému

Zdravím všetkých priaznivcov akvapónie.

Tento článok vznikol ako reakcia na niekoľko mailov, keď si ľudia vybudovali vedľa domu malý skleník a počas rozmýšľania čo tam budú pestovať, narazili na internete na akvapóniu a táto metóda ich oslovila natoľko, že sa rozhodli to skúsiť.

Nebudem tu opisovať akvapóniu všeobecne (tomu sú venované ďalšie články na www.akvaponia.eu), ale chcel by som popísať konkrétny postup, ako si akvaponický systém vybudovať.

Na začiatok by som v krátkosti popísal podmienky v ktorých sa bude ukážkový systém nachádzať. Systém bude umiestnený v malom záhradnom skleníku, rozmerov cca dĺžka 3,5 metra, šírka 2,5 metra a výška 2,1 metra. Skleník nie je vykurovaný ale napriek tomu sa plánuje jeho celoročné využívanie pre chov rýb a pestovanie rastlín.

Pre tento rozmer skleníka som navrhol nasledujúce riešenie (obrazky s modrým pozadím). Bude sa tu nachádzať 1 nádrž objemu tisíc litrov rozmeru: dĺžka 2,5m, šírka 0,80m a výška 0,50m. Táto nádrž bude slúžiť pre chov rýb. Ďalej tu budú 4 rastové polia celkového objemu 3360 litrov. Rozmery rastových polí sú navrhnuté: dĺžka 3,5m, šírka 0,8m a výška 0,3m a budú umiestnené v dvoch radoch nad sebou. Pri výške skleníka 210 centimetrov vychádza v obidvoch radoch 50 centimetrov vysoký priestor pre rast rastlín.

Ako konštrukčne najjednoduchšia a prakticky asi aj najlacnejšia sa mi vidí konštrukcia plášťov nádrží z dreva (prípadne OSB dosky) a vodotesnosť zabezpečí jazierková fólia (pozri fotky). Pre zručných domácich majstrov by nemal byť problém aby si celý systém zhotovili sami podľa priložených nákresov. Konštrukcia pre rastové polia musí byť dostatočne pevná, keďže rastové polia budú naplnené substrátom v ktorých budú rásť rastliny. Ako rastový substrát bude použitý triedený riečny štrk frakcie 4-8. Ak má niekto záujem o iný substrát napr. keramzit, kamenná drť a pod., tak je to len na jeho rozhodnutí. Nejaké preukázateľné rozdiely medzi týmito substrátmi neboli zistené. Ja som zistil jeden rozdiel a to, že ak použijete keramzit v prostredí kde môže mrznúť, tak sa Vám tento substrát začne vplyvom mrazu rozpadať. Rastový substrát ma za úlohu zabezpečiť ukotvenie a stabilitu pestovaných rastlín a má umožniť usadenie mikroorganizmov, ktoré sú pre akvapóniu nevyhnutné.

Funkčnosť systému je zabezpečená čerpadlom na vodu, ktoré čerpá vodu bohatú na živiny do dvoch horných rastových polí a odtiaľ sa voda samospádom dostane cez dolný rad rastových polí späť do nádrže s rybami. V rastových poliach rastliny zbavujú vodu živín, voda sa čistí. Ďalším doplnkovým technickým zariadením je vzduchový kompresor, ktorý zabezpečuje prekysličenosť vody. Obsah kyslíka vo vode je dôležitý nielen kvôli rybám, ale aj kvôli mikroorganizmom, ktoré zabezpečujú rozklad odpadných látok od rýb. Podľa druhu chovaných rýb treba zabezpečiť aj prípadné ohrievanie vody. Taktiež treba uvažovať s čiastočným ohrievaním vody v nevykurovanom skleníku aj počas zimných mesiacov, kedy je hlavným účelom zabezpečiť aby sa na hladine nevytvárala hrubá vrstva ľadu (nejaký 1-2 cm ľadu nie je problém)

Pre tých ktorých zaujíma aj šetrenie energie alebo majú skleník vzdialený od zdroja elektrickej energie, tak je možné použiť fotovoltaické články na zabezpečenie energie pre čerpadlo a vzduchovú pumpu. Slnečné kolektory by sa dali využiť aj na ohrev vody pre ryby a tým by sa dal urýchliť ich rast od jari do jesene, čiastočne aj v zime počas slnečných dní.

Keďže systém je navrhnutý ako začiatočnícky, tak pre chov navrhujem nenáročné sumčeky americké, ktoré dokážu prežiť aj začiatočnícke chyby, ktorých sa pravdepodobne dopustíte. Podrobnosti o podmienkach chovu tohto druhu si môžete preštudovať v ďalšom článku na našom webe.

Do tisíc litrovej nádrže nasaďte cca 200 kusov sumčeka, ktoré vyrastú do konzumnej hmotnosti za cca 2 až 3 roky, záleží od teploty vody pri chove.

Pri rastlinách začína to čo je na akvapónii zaujímavé a to, že každý záujemca si musí otestovať a odskúšať druhy, ktoré mu budú dobre rásť a prinášať úžitok. V podstate každá rastlina dokáže rasť v akvaponických podmienkach. Osobne mám odskúšané pestovanie viacerých druhov. Najlepšie sa mi osvedčili cukety, mrkva, petržlen, rukola, paradajky, pažítka a papriky baranie rohy. Rástli mi aj cibuľa, kukurica, fazuľa kríčková aj ťahavá, ale úroda bola slabšia. V budúcnosti budem skúšať aj inú zeleninu a dokonca mám v pláne vyskúšať aj drobné ovocie, hrozno a tiež zakrpatené ovocné stromy.

Z uvedeného vyplýva, že tak ako som písal vyššie výber rastlín záleží len od vašich preferencií a od toho čo sa ukáže že má vo vašom systéme najlepšie podmienky.

Pri prvom spúšťaní systému odporúčam použiť pri výsadbe drobných semien klasický výsevný substrát, ktorý sa rozhodí na štrk aby drobné semienka nezapadli hlboko medzi štrk. Tým by sa spomalilo prípadne zamedzilo klíčenie. Taktiež na začiatok by bolo dobré použiť nejaké prírodné hnojivo napr. granulovaný maštaľný hnoj aby mali rastlinky dostatok živín dokedy ryby poriadne prehnoja vodu v nádrži, ktorá bude po čase zdrojom živín. Alebo je možné použiť opačný postup, že nasadíte ryby niekoľko mesiacov pred vysádzaním rastlín do systému.

K výsadbe rastlín by som ešte rád doplnil zopár rád a upozornení. Do výsadby treba kombinovať rôzne druhy a doplniť ich o aromatické bylinky (tymián, rozmarín, levaduľa a pod.), ktoré odpudzujú hmyz. Užitočné rastliny sa dajú pohľadať na internete.

!!! Keďže akvapónia je čisto ekologická metóda, tak treba vylúčiť akékoľvek použitie chemikálií (ochranné postreky, dezinfekčné prípravky, syntetické hnojivá a pod.). Ak by ste to ignorovali, tak riskujete kompletnú likvidáciu systému, zabijete baktérie a ryby !!!

Ďalším vylepšením, ktoré sa v akvapónii osvedčilo je nasadenie dážďoviek do rastových polí. Na jednej strane je z nich prospech z prevzdušňovania substrátu a konzumácie väčších odpadov (odumreté listy a korienky) a tak isto ak sa dážďovkám darí, tak sa rozmnožujú a tým získavate ideálne krmivo pre vaše ryby.

Pred úplným záverom ešte krátky návod ako systém spustiť. Ak už máte pripravenú nádrž pre ryby, rastové polia všetky technické pomôcky, tak treba iba jednoducho napustiť do systému vodu. Ak je to vodovodná chlórová voda, tak nechajte systém 2-3 dni v pokoji aby vyprchal chlór, ak je to studničná voda, tak treba nechať systém v pokoji kvôli stabilizácii teploty, studničná voda býva zvyčajne chladná. Pri studňovej vode ešte rátajte s tým, že obsahuje málo kyslíka prípadne vôbec. Preto je ideálne studňovú vodu napúšťať s čo najväčším čerením-špliechaním a následne v nádrži aspoň 2 dni prevzdušňovať. Potom môžete nasadiť ryby. Zvyčajne trvá tak 2-3 týždne kým dôjde k rozvoju nitrifikačných baktérii, vyššia teplota (16-18 st C) proces urýchľuje, nižšia teplota pod 10 st C rozvoj baktérii výrazne spomaľuje. Pár dní Vám bude trvať aj nastavenie vhodného režimu spúšťania a vypínania čerpadla, nie je nutné aby čerpadlo bežalo 24 hodín denne. Mne sa osvedčila perióda 1 x za hodinu na 15 minút a pri záhradnej akvapónii používam režim ráno o 5.00 pustiť na hodinu a potom večer o 20.00 na hodinu. Rastliny sa mi osvedčilo vysadiť tak mesiac po nasadení rýb, v tom čase sú už rastové polia kolonizované nitrifikačnými baktériami a funguje biologické filtrovanie vody cez rastové polia. A potom už treba len ?jemne? udržiavať systém v chode. Slovo jemne som použil zámerne lebo akvapónia sa nedá regulovať radikálnymi zákrokmi, ale vždy treba robiť iba malé zmeny a potom čakať ako systém na to zareaguje.

Na záver by som všetkým chcel popriať veľa trpezlivosti pri chove rýb a pestovaní rastlín. Platí tu doslovne porekadlo: ?Trpezlivosť ruže prináša.?

Viem, že tento návod nezodpovie všetky Vaše otázky. Budem rád ak sa ozvete a prípadné otázky Vám rád zodpoviem. Možno Vaša otázka bude námetom pre doplnenie tohto článku prípadne pre nový článok.

 




Copyright 2012 - www.akvaponia.eu